Havarovala som...
5-ho mája som sa vybrala ráno autom, už v ten deň som cítila, že nemám šoférovať a ja som si do auta aj tak sadla, neďaleko Gbeliec som vyletela z cesty...pár premetov, rozbíjanie okien, škrípanie bŕzd...a ticho...sedela som v aute a nič som nechápala...vyliezla som..žijem, hýbem nohami...paráda z nosa mi tečie pramienok krvi..a driek ma bolí...strašne bolí...hľadám mobil, všetko mám z auta vypadnuté..nevedela som čo mám robiť...zrazu mi zavonil, zdvihla som ho a oznámila som volajúcemu, že som havarovala...potom sa tu už zbehlo...sanitka, hasiči, polícia...
...ešte stále som dúfala, že ma vyšetria a pôjdem domov..nešla som..diagnóza : zlomený nos a stavec L1..2 mm od miechy úlomok..ortieľ: operácia.... ....dovi dopo...
5 dní som ležala, aby sa úlomok nepohol...plač a strach ma sprevádzali...
11.mája ma operovali..po operácii som sa prebrala hneď s bolesťami..ešte v živote som necítila ostrejšiu a väčšiu bolesť..závrate a nevoľnosť...nechcela som ani žiť, nevedela som sa pohnúť, napojená na JIS-ke na prístrojoch ako v amerických filmoch..tiekla do mňa jedna infúzia za druhou...
kedže som celé dni nechodila, už na druhý deň som prosila sestru, nech ma zdvihne a chodí so mnou..naveľa mi to lekár dovolil...konečne som sa posadila pomocou bedrového pásu..a potom tma...... ..nevzdala som to a na druhý deň som prešla celú chodbu..moje prvé kroky..a šťastie, síce to boli bolesti a hlava sa mi točila ako na kolotoči, ale išla som...
Prešiel ďaľší deň...rámo ma veľmi bolel chrbát a doktor mi zakázal vstať..naordinoval mi barle a trojbodový korzet...koniec..
korzet som odmietla prijať, veď m i sľúbili, že pôjdem domov na vlastných a bez korzetu...domov som síce išla, ale s plnou výbavou a zákazom chodiť 8 týždňou..pokoj na lôžku a obmedzený pohyb..mne? čo v kuse niekam lieta...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára